SPOLOČNOSŤ PREVENCIE NOZOKOMIÁLNYCH NÁKAZ

Spoločnosť prevencie nozokomiálnych nákaz je nezisková nekomerčná odborná organizácia, ktorá sa zaoberá problematikou infekcí získaných v zdravotníckych zariadeniach, ich prevenciou, ako aj kvalitou a bezpečnosťou zdravotníckej starostlivosti.

Spoločnosť prevencie nozokomiálnych nákaz (SPNN) vznikla na Slovensku v roku 2005 v snahe zlepšiť situáciu v danej oblasti. 

SPNN je členom uznávaných medzinárodných odborných spoločností World Forum for Hospital Sterile Supply www.wfhss.com a International Federation of Infection Control www.theific.org .

Jej hlavným cieľmi sú:

·         realizácia projektov v oblasti prevencie nozokomiálnych nákaz,

·         organizácia a podpora postgraduálnych a pregraduálnych edukačných programov a aktivít,

·         formulovanie odborných vyjadrení, stanovísk, posudkov a odporúčaní v oblasti prevencie nozokomiálnych nákaz,

·         získavanie a udeľovanie grantov na podporu prevencie nozokomiálnych nákaz,

·         organizácia konferencií, workshopov a iných odborných podujatí,

·         odborná garancia a podpora časopisu Nozokomiálne nákazy.

Spoločnosť prevencie nozokomiálnych nákaz v roku 2014 úspešne zorganizovala 15. Svetový kongres WFHSS, ktorý sa konal v Prahe. Podrobnejšie informácie na špeciálnej kongresovej webovej stránke www.wfhssprague2014.com. Prezidentom organizačného výboru kongresu bol prezident SPNN Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD.

Nozokomiálne nákazy sú sprievodným javom ústavnej zdravotníckej starostlivosti aj na začiatku 21. storočia. Tri základné faktory - organizmus pacienta oslabený chorobou, prípadne poruchou imunity, invazívne výkony a rezistentná mikrobiálna flóra vytvárajú predpoklady pre vznik infekčného procesu v súvislosti s diagnostickým, terapeutickým alebo ošetrovacím postupom realizovanom v zdravotníckom zariadení. Tieto predisponujúce faktory se môžu vyskytovať nielen v nemocniciach, ale aj v domovoch dôchodcov, ústavoch sociálnej starostlivosti, liečebniach pre dlhodobo chorých, dojčenských ústavoch, hospicoch a pod., aj preto výrazy nemocničná a nozokomiálna nákaza nie sú absolútne synonymá. K prejaveniu nozokomiálnej nákazy môže dôjsť aj dlhšiu dobu po prepustení pacienta zo zdravotníckeho zariadenia, u ochorení s dlhšou inkubačnou dobou (např. virusová hepatitída typu B) dokonca aj o niekoľko mesiacov. Dôležitým aspektom pre klasifikovanie nákazy ako nozokomiálnej je, aby pacient pri príchode do zdravotníckeho zariadenia nebol v inkubačnej dobe danej infekcie. Pokiaľ už v inkubačnej dobe je, jedná sa o nákazu komunitnú, avšak za predpokladu, že k infekcii nedošlo v inom zdravotníckom zariadení, z ktorého bol pacient preložený, alebo v minulosti prepustený do domácej starostlivosti. Zvyšujúci sa priemerný vek pacientov, vyšší počet invazívnych zákrokov, zlepšené prežívanie výrazne nedonosených detí, polytraumatických a kriticky chorých pacientov, pokroky v liečbe onkologických ochorení a iné faktory charakteristické pre modernú medicínu vedú k zvýšenému počtu hospitalizovaných rizikových pacientov, u ktorých je pravdepodobnost vzniku nozokomiálnej nákazy vyššia a jej prognóza závažnějšia. Nozokomiálne nákazy môžu byť endogénneho alebo exogénneho pôvodu. Nákazy endogénneho (vnútorného) pôvodu sú väčšinou spôsobované mikroorganizmi bežne sa vyskytujúcími v tele člověka, ktoré sa uplatňujú najmä pri oslabení imunity tzv. oportúnne, príležitostné patogény. Pri nedostatočnosti imunitného systému je mikrobiálna flóra napr. v zažívacom trakte (enterokoky, E. coli a pod.) schopná preniknúť do krvného obehu a spôsobiť sepsu. V prevencii endogénnych nozokomiálnych nákaz majú dôležitú úlohu hlavne správna antibiotická terapia založená na lokálnom výskyte rezistencie a výsledkoch kultivácie, zabezpečenie dostatočného prekrvenia (oxigenácie) tkanív a imunostimulačná terapia. U exogénnych (vonkajších) nozokomiálnych nákaz je možností prevencie oveľa viac, pričom základom je dodržovanie hygienicko-epidemiologického režimu a bariérovej ošetřovateľskej techniky. Neznalosť či ignorancia metód prevencie nozokomiálnych nákaz môže viesť k závažnému ohrozeniu zdravia a života pacienta, predĺženiu doby hospitalizácie a výraznému zvýšeniu nákladov na liečbu. Prísne dodržiavanie preventívnych opatrení je povinnosťou všetkých zložiek zdravotníckeho personálu aj iných zamestnancov zdravotníckych zariadení. Aj keď sme v posledných rokoch svedkami výrazného medicínskeho pokroku, výskyt nozokomiálnych nákaz sa udržuje približne na rovnakej úrovni. V súčasnej dobe sa priemerná incidencia nozokomiálnych nákaz v nemocniciach vo vyspelých krajinách pohybuje v rozmedzí 6-8% hospitalizovaných pacientov. Vyšší výskyt nozokomiálnych nákaz sa zisťuje na invazívnych pracoviskách (OAIM, chirurgia, traumatológia, urológia, dialýza a pod.) a na oddeleniach s väčším počtom imunosuprimovaných pacientov. V závislosti na druhu oddelenia sa líši aj prevažujúci druh nozokomiálnych infekcií, napr. ranové na chirurgických pracoviskách, močové na urológii a geriatrii, krvné (sepsy) na OAIM atd. Aj napriek významným investíciám do zdokonalenia metód asepsy a sterility operačných sálov v špičkových zdravotníckych zariadeniach v západnej Európe a severnej Amerike zostala incidencia post-operačných infekcií chirurgických rán zhruba na rovnakej úrovni. Aj to dokazuje, že úplná eliminácia nozokomiálnych nákaz nie je možná, pretože vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky všetky nozokomiálne nákazy nie sú preventabilné. Falošné vykazovanie nízkeho počtu nozokomiálnych nákaz je však časovanou bombou, ktorá se nemusí vyplatit. Ich sledovanie (surveillance) a hlásenie umožní včas odhaliť začínajúcí alebo hroziaci problém, ktorý môže spôsobiť epidémiu, potrebu vynaloženia vysokých finančných nákladov a ohrozenie pacientov. Tvrdenie, že NN v danom zariadení neexistujú je často len výsledkom neinformovanosti alebo alibizmu. Ak budú oddelenia, kliniky a zdravotnícke zariadenia pristupovať k nozokomiálnym nákazám racionálne, môže se im podariť zredukovať výskyt preventabilných (exogénnych) nozokomiálnych nákaz, z ktorých potenciálne vyplýva aj trestno-právna zodpovednosť, na minimum a založiť na tom prestíž svojho pracoviska.Vzhľadom k dynamike zmien v medicíne, novým postupom diagnostiky a liečby, meniacemu se spektru a profilu rezistencie mikrobiálnej flóry, musí byť problematika prevencie nozokomiálnych nákaz zdôrazňovaná ako významná súčasť celoživotného vzdelávania všetkých zložiek zdravotníckeho personálu. Vývoj nových možností asepsy, antisepsy a antimikrobiálnych látok je reakciou na hrozbu patogénov s novými vlastnosťami, napr. MRSA (methicilín-rezistentný Staphylococcus aureus), VRE (vankomycín-rezistentné enterokoky) alebo gramnegatívne baktérie produkujúce nové betalaktamázy zodpovedné za vznik ďalšej rezistencie. Nozokomiálne prostredie je špecifické a výrazne sa odlišuje od prostredia domáceho, komunitného. Odlišný preto musí byť aj prístup zdravotníckych pracovníkov, dôrazom na najzákladnejšiu metódu prevencie - hygienu rúk počínajúc, manipuláciou s biologickým materiálom a zdravotníckym odpadom končiac. Prevencia nozokomiálnych nákaz však môže byť efektívna len vtedy, keď sú na to vytvorené optimálne podmienky zo strany nadriadených a manažmentov nemocníc. Je ťažké dodržiavať preventívne opatrenia, keď nie je dostatok jednorazového zdravotníckeho materiálu, keď sa šetrí na dezinfekcii alebo na indikátoroch kvality sterilizačného procesu. Taký krátkozraký prístup je však snahou šetriť náklady na nesprávnom mieste. Aj keď zlepšenie a modernizácia metód prevencie nozokomiálnych nákaz v zdravotníckom zariadení vyžaduje väčšinou istú investíciu, výsledkom je mnohonásobne vyšší zisk v podobe ušetrených financií a predevšetkým ochrana zdravia a života pacienta, o ktorého nám ide v prvom rade. Ešte stále u nás dochádza pod tlakom okolností ku konaniu zdravotníkov, ktoré je ve vyspelých krajinách, za akú sa radi považujeme aj my, nemysliteľné, napríklad venepunkcia bez použití rukavíc, resterilizácia výlučne jednorazového materiálu bez overenia vplyvu na jeho kvalitu a sterilitu a pod. Prevencia nozokomiálnych nákaz je špecifický a komplexný proces, ktorý vyžaduje skĺbenie vedomostí, zdravotníckeho myslenia, primeranej automatizácie správnych návykov, zodpovednosti a záujmu o danú vec. Pacienti prichádzajú do zdravotníckeho zariadenia s dôverou v zdravotníkov a ich schopnosti, je našou povinnosťou konať tak, aby sme neohrozili ich životy a zdravie.